Kde sú pirátske poklady? 1.časť

Pirátskym pokladom sa budem ešte v budúcnosti venovať. No keďže akosi nestíham pridávať nové príspevky, rozhodla som sa pre tento starší prevzatý článok z časopisu 21.století z júna 2007, ktorý ma veľmi zaujal. Zaoberá sa hľadaním pirátskych pokladov v 20. storočí. Je preložený do slovenčiny a bol uverejnený aj na starej stránke…

Keďže článok je pomerne dlhý, rozdelila som ho na niekoľko častí. V prvej časti sa dozviete o hľadaní pokladov slávneho piráta Williama Kidda a nemenej zaujímavého Oliviera Levasseura prezývaného La Busse.

Existencia pirátskych pokladov je historickou skutočnosťou, nájdených ich však bolo len málo. Príbehy hľadačov týchto pokladov je sú však farebnejšie než príbehy ich skutočných „majiteľov“. Ak sú vôbec pravdivé!

   Spotení muži vyhadzujú lopatami piesok z jamy, vzduch cítiť teplom a palmy vrhajú len nepatrné tiene. Okolo sa vlní oceán. Náhle zaškrípe kov o kov, muži zvýšia úsilie a za chvíľu vyťahujú na breh ťažkú okovanú bedňu. Rana krompáčom odrazí zhrdzavený zámok, veko je odklopené a muži noria ruky až po lakte do zlata a briliantov. Nevadí im, že cennosti kedysi pošpinila krv pirátskych obetí. Našli predsa poklad!

   Podobné dobrodružstva prežil v duchu snáď každý z čitateľov slávneho románu Roberta Luisa Stevensovna Ostrov pokladov, vydaného prvý krát v roku 1883. Hrdinovia tohto príbehu, mladý Jim Hawkins, jednonohý pirát John Silver alebo pomätený „strážca pokladu“ Ben Gunn, sú vymyslení, Ostrov kostlivcov, kde ukryl svoj poklad kapitán Flint, však existuje. Na pirátskej mape. Nenakreslil ju neexistujúci kapitán Flint, ale údajne skutočný pirát – William Kidd.

Smolný úlovok kapitána Kidda

 I keď sa o kapitánovi Kiddovi hovoria mnohé desivé historky, nebol príliš krvilačným ani príliš úspešným pirátom. V roku 1695 podpisuje v Londýne korzársku zmluvu, ktorá ho oprávňuje zmocniť sa ktorejkoľvek pirátskej alebo francúzskej lode, plávajúcej v medzinárodných vodách.

   Až v januári roku 1698 sa mu však darí prvý poriadny lup, keď v Indickom oceáne prepadá loď Quedagh Merchant, ktorá pláva z indickej Kalkaty s nákladom vzácnych látok, zlata, striebra, diamantov a ďalšieho nákladu. Pre Kidda je to osudový čin. Loď je síce vybavená francúzskym sprievodným listom, ale v skutočnosti patrí skupine vplyvných arménskych kupcov, ktorí sa sťažujú až u samotného indického panovníka, Veľkého mogula Aurangzeba. Vzniknutý škandál predstavuje výrazné ohrozenie obchodných záujmov Angličanov v Indii, a tak je Kidd prehlásený „pirátom mimo zákon“.   

Na ukoristenej lodi pláva do Karibského mora a pri ostrove Catalina neďaleko haitského pobrežia ju údajne potápa. Niekde blízko potom, podľa svojho tvrdenia, ukrýva poklad väčšej časti ulúpených cenností. V tej dobe už síce vie, že je hľadaným psancom, netuší však, že do ako zložitej hry sa zaplietol. Zrejme sa chce nejako obhájiť a tak sa vydáva do vtedy anglického New Yorku. Zakotví pritom pri Gardinerovom ostrove blízko Long Islandu, kde jeho ľudia zakopávajú zbytok cenností. Tento poklad je však čoskoro objavený. Kidda zatknú, privezú do Anglicka a v roku 1701 ho obesia.

„Zasypem zlatom Londýn!“

Hovorí sa, že po vypočutí rozsudku povedal Kidd sudcom: „Viem o fantastickom poklade, nechajte ma nažive a ja vám poviem, kde je.“ Vraj tiež zvolal: „Mám dosť zlata, aby som ním zasypal Londýn!“ Lenže kde to zlato je?   

Po Kiddovej smrti sa vystrojili desiatky „pravých“ máp a návodov, poklad však podľa nich nikdy nájdený nebol. Až v 20. storočí sa objavuje človek, anglický advokát a zberateľ starožitností Hubert Palmer, ktorý tvrdí, že narazil na skutočnú stopu. Medzi rokmi 1929 – 1934 vraj kúpil niekoľko predmetov, ktoré kedysi patrili Williamovi Kiddovi: dubový stôl, dve truhly a puzdro na šitie.

   Vo všetkých boli dômyselne maskované úkryty a v nich niekoľko pergamenov s mapami ostrova, označeného ako Skeleton Island (Ostrov kostlivcov). Na jednej z máp sú aj dve krížiky, vyznačujúce miesta s ukrytými pokladmi. Najpodrobnejšia mapa dokonca obsahuje údaje o zemepisnej šírke a dĺžke ostrova, ktorý má ležať kdesi v čínskych moriach.

   Vybavený týmito údajmi začína Hubert Palmer plánovať výpravu. Lenže vypukla vojna a necelé dva roky po nej Palmer umiera.

Našli poklad Japonci?

  Mapy zdedila Palmerova domáca Elizabeth Dicková, ktorá ich v roku 1950 (vraj za prisľúb polky pokladu) poskytla dvom Angličanom, Taylorovi a Shepherdovi. Tí na problém hľadia vedecky. Pretože na súradniciach z údajnej Kiddovej mapy žiadny ostrov neleží, nechávajú si vypočítať možnú odchýlku astrolábu – prístroja, ktorý Kidd rovnako ako iní kapitáni na konci 17. storočia používal k navigácii. Získavajú tak približný rozsah oblasti, v ktorej by sa mal Kiddov ostrov nachádzať.

   Následné pátranie v mapách im prináša objav malého ostrovčeka vo Východočínskom mori, ktorý by mohol ako hľadaná skrýš pripadať v úvahu. Angličania zohnali peniaze, posádku a loď, lenže ta sa na nešťastie pár dní po vyplávaní potopila. Pasažieri aj posádka sa síce zachránila, z výpravy však vzišlo.   

V roku 1956 (podľa iných prameňov 1952) zverejnila japonská tlač senzačnú správu, podľa ktorej bol poklad kapitána Kidda objavený na ostrovčeku Jokoate, južne od Japonska! Výprava financovaná Masahirom Nagašimom, tam vraj našla jaskyňu plnú strieborných prútov a debien s peniazmi. Nagašima údajne poklad predal štátu, viac už sa o ňom nepísalo. Je tu ale jeden háčik. Podľa dostupných údajov William Kidd nikdy v čínskych moriach nebol!

Krik mŕtveho dievčaťa

   Ak nie je Kiddov poklad vymyslený, kde ho teda máme hľadať?

   Najpravdepodobnejšie je, že cennosti stále ležia niekde pod pieskom karibského ostrova Anguilla, kde Kidd cestou do New Yorku preukázateľne pristál, alebo vo vraku samotnej lode Quedagh Merchant pri ostrove Cataliny. Hovorí sa tiež o súostroví Selvagens u Madeiry, o ostrove Isla del Maiz u nikaragujskoho pobrežia alebo o bahamskom ostrove West Caicos. Kiddovi sa niekedy pripisuje aj tajomná Jama pokladov na Oak Islande pri pobreží Nového Škótska.

   Na ostrove Cape Sable u ktorého pobreží sa vraj hovorí o podivných zvukoch, ktoré tam údajne doliehajú z neďalekého ostrovčeka Hannah. Vraj je to krik nevinného dievčaťa, ktoré „krvilačný kapitán Kidd“ nechal zavraždiť a zakopať spolu s pokladom. To však piráti, v rozpore s obecnou mienkou obvykle nerobili.

   Ak chcete môžete veriť aj povestí o tajomnom Skull Islande (Ostrove lebky) kdesi v Karibiku. Je to vraj ostrovček v tvaru ľudskej lebky. Mnohí piráti v raj na ňom zakopali svoje poklady – včetne Williama Kidda. Možno vás k nemu dovedie šifra, ktorú Kidd údajne prepašoval z vezenia svojej žene Sáre: 443106818. Lepšia stopa zatiaľ nie je k dispozícii.

Rafinovaná Jama pokladov

 Oak Island (Ostrov dubov) je ostrovček pri pobreží kanadskej provincie Nové Škótsko, prerastený kedysi mohutnými červenými dubmi, ktoré mu dali meno. Pod jednám z nich nachádza v roku 1796 farmársky synček Daniel McGinnis záhadnú priehlbinu. Zodretý pahýľ vetvy, trčiaci z nej, prezradzuje, že na ňom kedysi viselo niečo hodne ťažkého. McGinnis usúdil, že priehlbina je zasypaná jama, v ktorej je iste ukrytý pirátsky poklad. Druhý deň už sa na Oak Islande oháňa krompáčom a spolu s ním dvaja jeho priatelia. Mladíci netušia, do akého veľkého „krajca“ sa zakusli. O mnoho rokov neskôr dostáva jama prezývku Money Pit – Jama pokladov.

 Behom ďalších dvoch storočí preryli najrôznejší hľadači pokladov okolie jamy doslova ako krtkovia, niekedy plánovite, ale častejšie skôr chaoticky. V jame samotnej postupne odkryli radu prepážok z dubového dreva, pod ktorými sa mali skrývať bedne s pokladom. Kopanie však sťažovala spodná voda, ktorá do jamy neustále natekala. Časom sa zistilo, že ide o rafinovaný spôsob zabezpečenia. Podzemné kanály spojujú Jamu pokladov s niekoľkými miestami na pobreží, odkiaľ do nej dômyselnou sieťou drenážnych kanálikov priteká voda z mora. Kanál sa nikdy nepodarilo celkom upchať ani prerušiť.

Kopajte hlbšie!

Čo sa na Oak Islande doposiaľ našlo? Napríklad kameň s nápisom „o 10 stôp nižšie sú ukryté dva milióny libier“, drobný útržok pergamenu s písmenami „vi“, „ui“, „wi“, kovová píšťalka, porcelánové črepiny a hromada kameninových fľašiek. Ďalej najrôznejšie kusy dreva, cementu, dreveného uhlia a mosadze, množstvo rohoží z kokosových vlákien, ručne kovaný klinec, staré topánky, hrdzavé nožnice alebo zvláštny kameň srdcového tvaru.

   Z cenností sa našlo len pár zlatých článkov z retiazky a jediná minca, zlatý španielsky dublón z roku 1713. Rádio uhlíková analýza kusu vzácneho tropického kampeškového dreva, získaného z vrtu v roku 1967, preukázala že drevo sa ocitlo v zemi niekedy medzi rokmi 1490 – 1660.

   V roku 1971 bola v hĺbke 70m pod Oak Islandom objavená zatopená podzemná dutina, do ktorej výskumníci spustili televíznu kameru. Ponúkla im vraj pohľad na tri truhlice ukryté v komore vyloženej drevom a tiež verte – neverte, na takmer neporušenú mŕtvolu.

Je to falošná stopa?

Systém podzemných kanálov na Oak Islande je nepochybne dielom schopného inžiniera a jeho budovanie trvalo iste veľmi dlho. Mohli niečo podobného postaviť piráti?

   Nepriame dôkazy vraj ukazujú na osobu Williama Kidda, ktorý však toľko času nemal. Hovorí sa tiež, že by Jama pokladov mohla byť veľkým „pirátskym trezorom“, alebo, že je tu ukrytá korisť, získaná britskými vojakmi pri vyplienení Havany v roku 1762. Podľa iného názoru zakopali na ostrove svoje cennosti námorníci zblúdilej španielskej galeóny.

   Existujú aj dobrodružnejšie hypotézy, podľa ktorých je na Oak Islande ukrytý poklad starých Vikingov, Inkov alebo Mayov, pripadne zlato z majetku rytierskeho radu templárov, zrušeného v 14. storočí.

   Nemožno zabudnúť ani na teóriu o falošnej stope. Zlatá jama podľa nej mohla byť len návnadou. Poklady vraj síce na Ostrove dubov boli, ale v iných skrýšach, ktoré už môžu byť dávno prázdne. Kope sa tu ale dodnes.

Záhadný kryptogram piráta La Buse

„Najdete môj poklad, ak porozumiete!“ Tieto slová vraj vykríkol 7.júla 1730 spod šibenice na ostrove Bourbon (dnešnej Réunion) francúzsky pirát Olivier Levasseur prezývaný La Busse. Do prihliadajúceho davu pritom hodil papier so sedemnásť riadkovou šifrovanou správou, obsahujúcou vraj kľúč k nájdeniu obrovského pokladu.

   La Buse sa ho zmocnil v roku 1721 na portugalskej lodi Nossa Senhora do Cabo. Šlo o šperky, perly, zlato, striebro, drahý nábytok, látky a kultové náčinie , ktoré so sebou viezli indický miesto kráľ Ericeira a arcibiskup z Goy. Správy o tom, čo La Busse robil medzi rokmi 1721-1729, sa značne rozchádzajú. Možno využil amnestiu pre pirátov, vyhlásenej francúzskym kráľom, a časť pokladu vrátil, možno nie…. Nejaký čas sa vraj živil na Madagaskare ako lodivod. V roku 1729 však bol ako bývalý pirát zajatý a postavený pred súd. Mal teda skoro osem rokov na to aby svoje cennosti dobre ukryl. Ale kde?

   Tajomný La Busseho kryptogram s návodom sa stratil a tak sa uvažovalo o ostrovoch Mauritius, Réunion, alebo Rodrigues v Maskarénach, alebo o ostrove Sainte Marie pri Madagaskare, o seychelskom ostrove Frigate. Isté nepriame dôkazy však vraj svedčia o tom, že La Busse svoju skrýšu najpravdepodobnejšie vybudoval na najväčšom ostrove Seychel – na Mahé.

Kostry na pláži

 V roku 1923 odhaľuje neobvykle nízky odliv na pláži Beau Vallon (alebo Bel Ombre) na ostrove Mahé riadok balvanov s rytinami hadov, koní psov a ľudí, kľúčové dierky a „hľadiaceho oka“. Kamene si povšimla majiteľka blízkych pozemkov Rose Savyová a začala pátrať po ich význame. V tej dobe sa tiež po dvoch storočiach odkiaľsi vynorila šifrovaná listina, označovaná za La Busseho kryptogram a štyri ďalšie súvisiace dokumenty.

   Kryptogram sa nakoniec podarilo rozlúštiť. Získaný text síce nedáva veľký zmysel, zdá sa však, že má čosi spoločného práve s podivnými znakmi na pláži. Pani Savyová necháva na mieste kopať. Vykopávky však odhalili len tri ľudské kostry. Jedna z nich leží voľne, dvaja mŕtvi sú pochovaní v rakvách. Obaja kedysi nosili v ľavom uchu zlatý krúžok, snáď teda ide o pirátov. Nič viac sa na pláži nenašlo.

   V roku 1949 sa prichádza na Mahé zotaviť bývalý britský vojak Reginald Cruise-Wilkins. Zoznamuje sa s pani Savyovou a jej prostredníctvom aj so záhadou kameňov a pirátskeho pokladu. Rozhodne sa, že ho nájde, zakusne sa do problému s urputnosťou anglického buldoga a venuje jeho riešeniu celý zbytok svojho života.

Príliš vzdelaný pirát

  Po dôkladnom štúdiu starých listín dospieva Cruise – Wilkins k názoru, že ich pisateľ musel byť dobre oboznámený s gréckym bájoslovím. Práve odkazy na mytologické príbehy, ktoré sa v listinách hojne nachádzajú, mali hľadačovi ukázať cestu k pokladu. Cruise – Wilkinsovi sa podaria kombinácie rôznych údajov – najprv na pláž za jeho bungalovom, kde najatí robotnici vykopú sochu ženy, ktorú pokladá za bohyňu Andromedu.

   Na jednom z kopcov vo vnútrozemí pre zmenu nachádzajú kostru koňa, symbolizujúceho vraj Pegasa a blízko zvláštny balvan pokrytý rytými znakmi v tvaru písmena V. Je ich dvanásť, čo zapálenému hľadačovi pripomína báj o Heraklovi a dvanástich úlohách, ktoré tento silák splnil pre mykénskeho kráľa Eurysthea.

   Cruise – Wilkins usúdil, že La Buse zašifroval cestu za svojím pokladom pomocou skrytých vodítok, odkazujúcich na jednotlivé Heraklové úlohy. Tieto vodítka naviac musia byť nájdené v správnom poradí. Hľadá ich a dokonca nachádza – kosti prasaťa, býčí roh, opracované kamene a rôzne rytiny.

   Hľadanie trvalo mnoho rokov a skončilo na tej istej pláži, kde bola kedysi nájdená „bohyňa Andromedy“. Južne od nej sa Cruise – Wilkinsovi podarilo objaviť zle prístupné podmorské jaskyne. Je presvedčený, že La Buse v nich ukryl svoj poklad za pomoci kolmej šachty, ktorej maskovaný vchod sa nachádza niekde pod morskou hladinou, Na jeho hľadanie však už nemá peniaze ani dosť síl.

Pár stôp od pokladu!

Reginald Cruise – Wilkins umiera v roku 1977, s faktom, že nenašiel jediné zlaté zrnko. Nechal sa príliš uniesť svojou fantáziou? Jeho syn John si to zrejme nemyslí a nemyslí si to ani Robert Grafe, ktorý prišiel na ostrov Mahé v roku 1984.

   Najprv pátral po pokladu spolu s Johnom Cruise – Wilkinsom a roku 2003 sa pustil do hľadania na vlastnú päsť a to na pláži, kde kedysi Reginald Cruise – Wilkins objavil jednu z najzaujímavejších indícii, kocku domina označenú šiestimi a dvoma okami.

   V La Buseho dokumentoch je údajne práve číslo 62 zmieňované ako kľúčový uhol, ktorý by mal viesť k skutočnému úkrytu. Robert Grafe tiež objavuje v okolitých skalách a na rôznych kameňoch sústavu jamôk, odrážajúcu vraj konšteláciu hviezd, zmieňovanú v jednom z dochovaných dokumentoch. Grafeho robotníci sa potom pomocou sacieho bagru začínajú pod čiarou prílivu dobývať do údajnej chodby, ktorá ich má doviesť k La Buseho pokladnici. Koncom roku 2004 sa však náhle prepadá strop a práce sú prerušené. K pokladu pritom, podľa Grafeho tvrdenia chýba „len pár stôp“.

Osudy hľadačov

 P.S.: Na koniec tejto časti ešte doplním, že hľadači pirátskych pokladov to dodnes nevzdávajú.

Cruise – Wilkins pokračoval v hľadaní pokladu ďalej – ako o tom dokladá aj tento článok z roku 2016 (nájdete tam mnoho fotiek z lokalít) a ešte čerstvejší z roku 2021. Avšak ani ten nesvedčí o tom, že by údajný poklad bol konečne našiel…

V roku 2015 (8 rokov po uverejnení tohto článku) zase istý Barry Clifford vo vodách Indického oceánu neďaleko ostrova Sainte Marie pri východnom pobreží Madagaskaru našiel masívny strieborný ingot s hmotnosťou 110 libier (50kg). Našiel ho pri vraku lode, o ktorej je presvedčený, že ide o loď kapitána Kidda – Adventure Galley. Tento kus striebra sa považuje za najväčší aký sa (dovtedy) našiel pri vraku lode. Ako sa však neskôr ukázalo, celé to bol jeden veľký podfuk… (Zdroj: – Dailymail)

   Nie je to žiadny div, že nikto z nich žiadne ozajstné poklady doteraz nenašiel. O mnohých pirátskych pokladoch máme ďaleko presnejšie údaje a napriek tomu neboli objavené. Napríklad tie najslávnejšie ležia na tichomorskom Kokosovom ostrove. O nich a niekoľkých ďalších údajných skrýšach si ale povieme zase nabudúce. 🙂