Prehľad dejín pirátstva 1. časť

V prehľade dejín pirátstva, ktorý som spísala pred niekoľkými rokmi som sa snažila o určité zhrnutie celkového vývoja. K jednotlivým oblastiam by som sa chcela v budúcnosti vrátiť s detailnejším popisom. Prípadne sa budú spomínať v profiloch jednotlivých pirátov.

V prvej časti môjho prehľadu sa pozrieme na počiatky pirátstva a jeho vývoj v arabských krajinách a v Stredomorí.

Počiatky

Pirátstvo existuje už od dôb, kedy sa prví ľudia vydali na more obchodovať a niekto ďalší im chcel ich tovar ukradnúť. Jedna z prvých akcií sa udiala už v 7. storočí p.n.l v Hormuzskom prielive v ústí Perzského zálivu, kde lode prenášajúce zlato, striebro, hodváb, korenie, meď a teakové drevo medzi Stredným východom a Indiou, boli prinútené vzdať sa svojho tovaru.

Stredomorskí piráti

Medzitým v Stredomorí prví piráti ukoristili Fenickú loď prevážajúcu striebro, jantár, cín a meď z obchodných centier v Sidóne a Tyre. Počas rozkvetu klasického Grécka, boli činy pirátov, ukrývajúcich sa medzi egejskými ostrovmi, zaznamenané aj v dielach Tukytida a Herodota. Alexander Veľký sa zasa snažil potlačiť Stredoveké pirátstvo v roku 330 pred n.l., no aj napriek tomu, sa neustále rozrastalo ešte aj v dobe Rímskeho impéria o dve storočia neskôr.

Sicílski piráti operujúci od južného pobrežia Turecka sa pýšili tisíckami lodí, ktoré útočili na Rímske loďstvo na Syrakúzach na Sicílii a vyplienili stovky pobrežných miest a dedín okolo Impéria. V roku 78 pred n.l. dokonca zajali mladého Júlia Cézara a držali ho na ostrove Farmakúsy šesť týždňov pokiaľ nebolo vyplatené výkupné. O desať rokov neskôr držali v podobnom smrtiacom zovretí Stredomorský obchod, kvôli čomu v Ríme hrozil hladomor. Táto hrozba bola potlačená v roku 67 pred n.l., kedy bol Pompeius poverený pirátstvo definitívne zničiť. Zhromaždil flotilu o počte 270 lodí a vyčistil Stredomorie od pirátov. I keď boli niektorí piráti úspešne presídlení na farmárstvo, ťaženie vyvrcholilo na mori v bitke neďaleko pobrežia Anatólie. Desaťtisíc pirátov bolo zabitých, dobytých štyristo lodí a mnoho ďalších bolo zničených. Potom vojenská hliadka armádnej galéry udržiavala Stredomorie bezpečné pre obchodovanie až do dôb vzostupu Barbarských pirátov Severnej Afriky v šestnástom storočí.

Barbarskí piráti Severnej Afriky

Khair ad-Din, známejší pod menom Barbarossa, ktorý spojil Alžírsko a Tunis pod Osmanským sultanátom, financoval svoj režim vďaka podpore pirátstva. Pirátski kapitáni vytvorili v Tunise a v Alžírsku špeciálnu sociálnu vrstvu. Ich lode boli financované bohatými patrónmi, ktorí mali podiel 10% na koristi. Jedným z ich najznámejších zajatcov bol autor známeho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la
Mancha – Miguel de Cervantes y Saavedra. On a jeho brat Rodrigo boli zajatí v roku 1575 a väznení päť rokov, kým neboli vykúpení.

S príchodom mocných maurských vojvodcov v Tétouane a Rabate v roku 1609, sa stalo Maroko novým pirátskym centrom a alawskí sultáni znova povzbudzovali pirátstvo ako zdroj príjmov. Barbarskí piráti používali galéry až do sedemnásteho storočia, kedy im flámsky odrodilec Siemen Danziger ukázal výhody plachiet. Toto umožnilo Tuniským a Alžírskym pirátom stať sa ešte hrozivejšími. Od roku 1650 zadržali viac než 30 000 zajatcov len v Alžírsku. Piráti pozdĺž Barbarského pobrežia boli dôvodom mnohých vojen medzi Britániou a Tripolskom (dnes časť Lýbie) v 19. storočí. Briti sa dvakrát pokúsili potlačiť Alžírskych pirátov po roku 1815 a definitívne sa to podarilo Francúzom v roku 1830, kedy Alžírsko obsadili a tým odstránili Osmanskú nadvládu.

Nabudúce si priblížime počiatky a vývoj Karibského pirátstva.