Vymedzenie pojmu pirát a ich rozdelenie

Na úplný začiatok si vymedzíme niektoré fakty. Pirátom sa všeobecne nazýva každý kto prepadne cudziu loď, ohrozí jej posádku, zmocní sa jej nákladu, prípadne posádku povraždí a loď buď potopí, alebo si u privlastní. Avšak aj medzi morskými lupičmi existovali určité rozdiely, či už v pôvode, pôsobnosti, v spôsobe boja, výzbroji a často aj v krutosti. Preto sa aj oni označovali rôznymi menami.

Vymedzenie pojmu pirát

Pirát je všeobecné označenie všetkých morských lupičov olupujúcich civilné lode a vraždiacich posádky. Samotné slovo pochádza z gréckeho výrazu peirates, z čoho vzniklo latinské pirata. Už 44 roku pred Kristom označil Cicero vo svojom diele De Officis pirátov za nepriateľov ľudstva:

“Nam pirata non est ex perduellium numero definitus, sed communis hostis omnium; *** hoc nec fides debet nec ius iurandum esse commune.” („Pirát totiž nie je zaradený do zoznamu zákonných nepriateľov, ale je spoločným nepriateľom všetkých; medzi pirátmi a inými ľuďmi by nemala byť vzájomná viera ani záväzná prísaha.“) Marcus Tullius Cicero, De Officiis, Book III, Ch. XXIX, 107.

Pirátstvom sa zaoberali aj medzinárodné konferencie, ktoré vytyčovali čo presne možno pokladať za pirátstvo. Jednou z takýchto konferencií bola aj Parížska mierová konferencia po Krymskej vojne v roku 1856, ktorá v mierovej zmluve pokladá za pirátstvo:

„násilnosti súkromných lodí proti iným lodiam ako aj odcudzenie lode alebo jej nákladu; konanie jednotlivcov alebo skupín ľudí, ktorí nútia posádku viesť plavidlo v rozpore s programom plavby; útoky vojenských plavidiel na lode neutrálnych štátov s výnimkou lodí, ktoré pašujú zbrane; za pirátske lode sa pokladajú aj tie, ktoré slúžia otrokárstvu, čiže obchodu s ľuďmi, neplavia sa pod nijakou vlajkou a nevztyčujú vlajku im náležiacu.“

Pirátstvom sa zaoberá takisto Organizácia spojených národov v Dohovore Organizácie spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 v článkoch 100 – 107.

Článok 100 udáva, že: „Všetky štáty sú povinné čo v najväčšej miere spolupracovať pri zabraňovaní pirátstva na šírom mori alebo akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu.“

Článok 101 považuje za pirátstvo tieto skutky: „akýkoľvek protiprávny skutok násilia alebo zadržania alebo akýkoľvek lúpežný skutok spáchaný pre súkromné účely posádkou alebo cestujúcimi na súkromnej lodi, alebo súkromnom lietadle, ktoré sú namierené – na šírom mori proti inej lodi, alebo inému lietadlu, alebo proti osobám a majetku na ich palube; proti lodi, lietadlu, osobám alebo majetku v mieste nepodliehajúcom jurisdikcii žiadneho štátu; akýkoľvek skutok dobrovoľnej účasti pri použití lode alebo lietadla, ak ten, ktorý sa ho dopúšťa vie o skutočnostiach, ktoré dodávajú tejto lodi alebo tomuto lietadlu charakter pirátskej lode alebo pirátskeho lietadla.“

Článok 103 definuje pirátsku loď alebo lietadlo: „Za pirátske sú považované lode alebo lietadlá, ktoré sú určené osobami, pod ktorých skutočnou kontrolou sa nachádzajú, pre účely spáchania niektorého zo skutkov uvedených v článku 101. To isté platí, ak ide o lode alebo lietadlá, ktoré sa použili ku spáchaniu takýchto skutkov, pokiaľ sa nachádzajú pod kontrolou osôb, ktoré sa dopustili týchto skutkov.“

Typy pirátov

Korzári

Prvým zásadne odlišujúcim sa námorným lupičom od ostatných bežných pirátov bol korzár. Korzári sa nazývali aj kapermi či privatermi. Boli to námorní lupiči, ktorí mali oprávnenie prepadávať lode nepriateľských štátov, s ktorými bola ich krajina práve vo vojnovom stave. Toto právo im bolo potvrdené kaperskými – lapacími listinami. Za toto právo potom odvádzali časť lupu do kráľovskej pokladnice. Kaperská listina, alebo inak korzárska licencia ich mala chrániť a v prípade zadržania im zaručovať postavenie vojnových zajatcov. Prax bola však často iná. Mnohí boli súdení rovnako ako bežní piráti. Tí, ktorým sa podarilo vyhnúť šibenici, často získavali za svoje zásluhy šľachtické tituly. Medzi najznámejších korzárov patria určite anglickí Thomas Cavendish, John Hawkins, Francis Drake, Walter Raleigh, William Kidd, či neskôr Francúzi Jean Laffite, Robert Surcouf, či Giovanni da Verrazano.

Bukanieri

Bukanieri boli pôvodne francúzski kolonisti usídlení na karibských ostrovoch, hlavne na ostrove Svätého Kryštofa a neskôr v dnešnej Dominikánskej republike na Haiti. Tam začali pôsobiť okolo roku 1600, kedy sa ako bukanieri živili lovom divokého dobytka, ktorý sa tam po príchode Európanov uchytil a rozmnožil. Lovci mäso konzervovali v udiarňach, ktoré sa po francúzsky nazývali boucan, bukan, alebo indiánsky bukaoni, z čoho je odvodené aj ich pomenovanie. Ich prítomnosť znepokojovala španielskych guvernérov, pre ktorých boli títo lovci a údenári tŕňom v oku. Preto sa ich snažili zo svojich dŕžav vypudiť a postupne ich začali štvať z jedného ostrova na druhý. Bukanieri im to oplatili napádaním ich obchodných lodí na svojich malých pirogách. Okolo roku 1620 sa mnohí Francúzi preplavili na blízky ostrov Tortuga a ďalej už nehodlali ustupovať. V tej dobe boli z nich už obávaní bojovníci a postrach španielskych galeón. Preslávili sa hlavne skvelou streľbou z muškiet a stali sa vítanými členmi lodných posádok flibustierov, s ktorými časom úplne splynuli. K najznámejším bukanierom patria Henry Morgan, Jean David Nau L’Olonnais, či Bartolomej Portugalec.

Flibustieri

Flibustieri boli v podstate klasickí piráti, ktorí pôsobili predovšetkým v Karibskom mori v 17. – 18. storočí. Pôvod slova možno hľadať vo francúzskej skomolenine anglického slova freebooter, ktoré vzniklo spojením free – voľný, booty –korisť. Prípadne flyboat – lietajúca loď, čo v holandskom prepise znie vrijbutier, alebo v španielčine filibustero. V Karibskom mori prepadávali len španielske lode, lebo iné sa vo výsostných vodách španielskej koruny ani neplavili. S úspechom si trúfli aj na väčšie osady, či mestá. Flibustieri sa hrdo nazývali pobrežné bratstvo a prichádzali z rad zbehlých námorníkov, utečených trestancov, bukanierov a iných pochybných existencií. Mohli sa medzi nimi nájsť aj mešťania, či šľachtici hľadajúci dobrodružstvo. Hlavnými základňami flibustierov boli ostrovčeky v Karibiku, hlavne Tortuga a od päťdesiatych rokov 17. storočia aj podstatne väčšia Jamajka, obľúbené miesto anglicky hovoriacich pirátov. K najznámejším karibským pirátom patria zaiste John Rackham zvaný Kaliko Jack, Edward Teach zvaný Čiernofúz, či najznámejšie ženy pirátky Anne Bonney a Mary Read.

Forbani

Forban bolo francúzske pomenovanie pre najobyčajnejších pirátov, ktorí sa chceli odlíšiť od korzárov.

Gézovia

Gézovia boli nizozemskí námorníci z obdobia 70. rokov 16. storočia. Išlo o holandských povstalcov proti španielskej nadvláde kráľa Filipa II., ktorí prepadávali na mori nepriateľské lode a konvoje. Neboli to len piráti, ale aj vlastenci a ľudoví hrdinovia. Ich boj nebol márny, lebo roku 1579 došlo k vytvoreniu samostatného Nizozemska Utrechtským mierom.

Vitaliáni a likedeelerovia

Vitaliáni a likedeelerovia boli dve pirátske bratstva operujúce v 14. a na počiatku 15. storočia, ktoré boli spočiatku nezávisle, no neskôr sa spojili a spoločne v Baltickom, Severnom a Nórskom mori prepadávali severonemecké hanzovné lode aj mestá. Slávnym predstaviteľom vitaliánov bol Klaus Störtebecker.

Berberi

Berberi bolo označenie pre moslimských korzárov západného Stredomoria. Ich útoky sa obmedzovali na nemoslimské plavidlá a dodržiavali zmluvy medzi svojim miestnym moslimským panovníkom a kresťanskými štátmi na opačnej strane Stredozemného mora. K najznámejším Berberskím korzárom patrili bratia Arudž a Hizir Barbarossovci, a potom Turgut a Murat.

Briganti

Briganti boli najpodlejším druhom pirátov. Boli to zbabelé indivíduá, ktoré sa neštítili najodpornejšieho činu v námorníctve a to lákaniu lodí v núdzi klamnými signálmi, ohňom, či falošným majákom na pobrežné skaliská. Tieto posádky s dôverou obrátili svoje lode smerom k týmto signálom a následne narazili na skaly. Pokiaľ unavená posádka hneď nezahynula v mori, briganti ju povraždili. Vyhýbali sa tak rizikovému boju muža proti mužovi.

Ostatné pomenovania

Ďalšie pomenovanie pre pirátov z rôznych krajov sveta sú – Farrapi – brazílski piráti, Kefti – novogécki piráti, Uskotci -dalmatínski piráti, Guex de mer – holandskí morskí žobráci a nakoniec škandidávski Vikingovia.